Mysteriózny Černobyľ

Alebo zážitok a dobrodružstvo na celý život v jednom. Príbeh, ktorý ste síce videli alebo o ňom aspoň čítali, no nevideli na vlastné oči!

Veľa ľudí z môjho okolia by si niečo podobné skrátka nešli pozrieť a nevyhľadávajú tento typ skúsenosti. Úplne tomu rozumiem. Ale je aj veľa takých, vrátene mňa, pre ktorých je to výzva a zároveň neodolateľné dobrodružstvo, ktoré ich vtiahne do tajov minulosti katastrofy černobyľskej elektrárne. Ak súhlasíte, čítajte pokojne ďalej. Nehrozí Vám nebezpečenstvo!

Vybrali sme sa na expedíciu smer Černobyľ. Základ je vybrať si dobrého partnera pre vstup do zóny. Dostať sa tam nie je jednoduché. Potrebujete povolenia na vstup, ktoré sa vybavujú niekoľko dní vopred. Na vstup do zóny má autorizáciu iba pár cestovných kancelárii na Slovensku. Jednou z nich je aj CK Desirea, ktorá organizuje zájazdy do Černobyľu už 10 rokov. Vie vám ponúknuť niekoľko kvalitných zájazdov so slovenským alebo českým sprievodcom, kde vám rozpovedia príbehy nevypovedané. Príbeh samotnej katastrofy, ale najmä ako ľudia v 80-tych rokoch v tejto oblasti žili, kam chodievali na výlety, čo robievali vo voľnom čase, ale aj ako sa niektorým vodí dnes.

Dobrodružstvo, ktoré vo Vás jednoducho zarezonuje.

Žiaden iný zážitok, aj napriek tomu, že bol silný, nezanechal vo mne takú hlbokú stopu ako návšteva černobyľskej zóny. Všetko, od začiatku do konca, bol ako výlet do minulosti. Bola to skúsenosť, ktorá sa ťažko popisuje. Musíte ju jednoducho zažiť na vlastné oči.

Najviac z celého zájazdu mi vyrazilo dych:

Mesto duchov – mesto Pripjať. Tu žila väčšina ľudí, ktorí pracovali v elektrárni. Ich priemerný vek bol 28 rokov. Najznámejším objektom v Pripjati je asi kolotoč, ktorý mal byť spustený na 1. mája 1986. Mňa najviac zaujali plaváreň a osobný prístav.

Navštívili sme radar Duga – obrovská radarová stavba, ktorá bola verejnosti odhalená až nedávno. Slúžila na sledovanie a skoré varovanie v prípade útoku interkontinentálnych rakiet. Jej funkciu však neskôr nahradili dnes už bežné satelity na obežnej dráhe Zeme. Jej rozloha Vám vyrazí dych!

Bezpečnosť a radiácia dnes v uzavretej zóne je stabilizovaná. Žije tu niekoľko stoviek zamestnancov, ktorí pracujú v priľahlých priestoroch elektrárne, v administratíve alebo sa inak podieľajú na chode a organizácii v tejto zakázanej zóne. Značnú časť pracovníkov však tvoria silové zložky. Prevažuje armáda.

Napriek tomu, že od katastrofy už ubehlo veľa času, nájdu sa miesta, ktoré sú stále silno kontaminované. Aktuálna radiácia je však iba nepatrným zlomkom toho, čo bolo namerané v prvých mesiacoch po havárií 4. reaktora černobyľskej jadrovej elektrárne. Rádioaktívne izotopy sa totiž dostávajú stále hlbšie do zeme. Postupne sa dostávajú do spodných vôd a práve vodou sa šíria ďalej. My sme sa pohybovali len po bezpečných zónach, kde bola radiácia nižšia než v mnohých oblastiach na Slovensku.

V samotnej zóne sa človek stretne najmä s tzv. beta radiáciou, ktorá sa po čase z tela človeka vylúči(veľa sprievodcov odporúča na rýchlejšie vyplavenie alkohol – neviem, či to je založené na pravde, ale iba ďalší dôvod si vypiť miestnu produkciu). Iba bezprostredne blízko pri štvrtom reaktore je aj gama radiácia, ktorá zostáva uložená v orgánoch človeka navždy. Žiarenia v celej zóne nie sú život ani zdravie ohrozujúce. Za dva dni strávené v uzavretej zóne dostane telo dávku radiácie porovnateľnú s jedným absolvovaním RTG v nemocnici alebo jedným interkontinentálnym letom (radiácia v lietadle).

Vitajte v Černobyle.