Uzbekistan – tak trochu iná exotika

Kam sa tento rok vyberiem na dovolenku? Niektorí stavia na more, iní pôjdu na hory. Podaktorí precestujú rodný kraj. A iní si zájdu kamsi-stanovať. A jeden z týchto -stanov, ktoré si môžete vybrať za vašu dovolenkovú destináciu, môže byť pre našinca exotický Uzbekistan.

Nenechajte sa zmiasť spomienkami na stredoškolskú geografiu: Uzbekistan je viac než len púšť, púšť a púšť. Áno, piesku tam majú skutočne veľa, no táto stredoázijská krajina toho vie ponúknuť omnoho, omnoho viac.

Krajina, ktorá sa otvára svetu. Pomaly, ale iste

Kým pred pár rokmi bol Uzbekistan krajinou, do ktorej sa cestovalo so značnými byrokratickými obmedzeniami, v súčasnosti otvára svoju náruč a cestovateľom uľahčuje život aj upravenými podmienkami vízových povinností. Pre občanov Slovenska platí, že v prípade výletu trvajúceho menej než tridsať dní víza mať nemusíte. Hneď o starosť menej!

Keď sa napokon pobalíte, zveríte starostlivosť o vaše izbové rastliny spoľahlivému susedovi a vy sami zamierite do tejto stredoázijskej krajiny, pripravte sa na vizuálne, chuťové a ďalšie cestovateľské vnemy, ktoré by ste možno nečakali.

Za najlepší čas roka, kedy navštíviť Uzbekistan, sa považuje jar (od polovice marca do konca mája) a jeseň (od septembra do začiatku novembra). Záleží samozrejme na vašich preferenciách, možno máte radi suché a horúce letá, kedy sa teploty šplhajú k štyridsiatke alebo cestovanie v zime, kedy teploty klesajú pod bod mrazu a intenzívne sneží. Nuž, jar s príjemnými teplotami a pohodová jeseň s občasnou námrazou by mohli byť tými lepšími alternatívami.

Možno ste si aj vy v detstve čítali príbehy o dávnych dobách, kedy fungovala Hodvábna cesta. Tá bola v staroveku a stredoveku obchodnou trasou, ktorá spájala východnú Áziu skrz strednú Áziu so Stredomorím a asi nemusím hovoriť, s ktorou komoditou sa obchodovalo najvášnivejšie. Hodvábna cesta je s Uzbekistanom spätá ako cestoviny s Talianskom - nachádzajú sa tu totiž významné mestá tejto historickej trasy.

Hlavné mesto, ktoré toho veľa pamätá

Ak do Uzbekistanu priletíte, bude však vašou prvou zastávkou pravdepodobne mesto nehodvábne, zato najväčšie v strednej Ázii: Taškent. Uzbecké hlavné mesto nebolo v priebehu dejín ušetrené mnohých rán. Na jeho súčasnej podobe má najväčšiu – nazvime to – zásluhu ničivé zemetrasenie z roku 1966. Mnoho historických stavieb bolo zrovnaných so zemou a na ich miestach vyrástli v duchu socialistickej architektúry budovy skôr väčšie než krajšie. Zlomovým okamihom bol rok 1991, kedy sa intenzívna výstavba a útok na estetiku mesta zastavila.

Nebojte sa, nie sú to len paneláky a strašidelné administratívne budovy, ktoré tu môžete obdivovať, prípadne sa nad nimi pohoršovať (alebo si zaspomínať na to vaše rodné sídlisko). Historické stavby, ktoré prežili roky rôznych náročných skúšok, môžete obdivovať aj v Taškente. Kusisko histórie na vás môže dýchnuť v Štátnom múzeu histórie Uzbekistanu, ktoré funguje aj ako návnada a motivácia pred cestovaním po krajine. V múzeu sú totiž vystavené najvýznamnejšie exponáty a nálezy z celej uzbeckej histórie. Môžete sa o rôznych mestách niečomu priučiť a neskôr, ako postúpite ďalej na vašich cestách, dané pamiatky a pozoruhodnosti aj navštíviť. Ja viem, vždy ste chceli byť tým, kto vie všade vytasiť výletové fun facts.

Povedzme si otvorene – v Taškente tých historických pamiatok veľa nie je. Okolo námestia Chast Imom sú sústredené tie najvýznamnejšie. Chozreti Imam je modernou mešitou, Barakchánova medresa zas dychberúcim skvostom postaveným v druhej polovici 16. storočia. Len naznačím, čo vás tam čaká: ružová záhrada, umelecké dielne a modré kachličky. Modré kachličky! Pýtate sa, čo je to medresa? Kedysi to bola islamská vyššia náboženská škola, v súčasnosti nabral osud týchto budov úplne iné rozmery. Nie sú pusté a ani nechátrajú – vedia byť predajňou suvenírov, ale aj dielňou toho-ktorého lokálneho umelca.

Ak nutne potrebujete nakúpiť – či suveníry alebo proviant na ďalšie dni naplnené cestovaním – niet lepšieho miesta, kam zájsť, než do obrovského trhoviska Čorsu. Rušný bazár má pre pokojného Stredoeurópana svojské čaro a v priestore, kde sa dá kúpiť hádam všetko, sa dá na pár hodín príjemne stratiť. A ak vám po tom nakupovaní zvýši trochu času, pozrite sa na jednu netradičnú zaujímavosť Taškentu: na zastávky metra. Patria vraj medzi najkrajšie na svete.

Uzbekistan patrí v súčasnosti k rýchlo sa rozvíjajúcim ekonomikám sveta a prispieva k tomu predovšetkým turizmus. Nie je to totiž klasická prímorská dovolenka (Aralské jazero by o tom vedelo rozprávať...) a práve to je jeho najväčším lákadlom. Cestovatelia navštevujú a kochajú sa hlavne tromi mestami spätými s vyššie spomínanou Hodvábnou cestou: Samarkandom, Bucharou a Chivou.

Hodvábnou cestou-necestou

Keď poviete názvy troch miest Hodvábnej cesty rýchlo za sebou, znie to tak trochu ako zaklínadlo. Možno ním aj je – navštíviť tento kút sveta je kúzelné.

Samarkand, Buchara i Chiva sú sťaby protikladmi uzbeckej metropoly. Spája ich bohatá história a fakt, že je stále prítomná - či už v atmosfére alebo v podobe rôznorodých stavieb. Túlať sa ulicami a uličkami týchto miest vo vás možno prebudí pocit, že ste sa akýmsi tajuplným stredoázijským portálom preniesli späť v čase. (Ak toto naozaj nastane, neľakajte sa – určite narazíte na nejaký obchod so suvenírmi, ktorý vás prebudí naspäť do reality.)

Do Samarkandu to z Taškentu nie je ďaleko a cesta je pohodovejšia ako jazda po diaľnici D1. Vedie tam totiž asfaltka kopírujúca hodvábnu cestu. Keď toto nie je príležitosť zahrať sa na stredovekých kupcov, tak nič! Samarkand je nazývaný aj „perlou strednej Ázie“ a je úzko spätý s rodom Timurovcov. V meste sa nachádza aj sarkofág panovníka Timura, ktorý je uložený v mauzóleu. Stredoázijská perla nie je jediným komplimentom, ktorý sa pravidelne vyslovuje v súvislosti so Samarkandom. Jeho centrum Registan je zaradené do zoznamu UNESCO a býva označované za najkrajšie námestie na svete. Obklopujú ho tri medresy, ktoré v súčasnosti slúžia na turisticko-kultúrne aktivity. Keď si chcete kúpiť suveníry alebo si pozrieť ukážku tradičného uzbeckého tanca, viete, kam treba zájsť.

Nezabudnuteľným zážitkom je samotné ubytovanie v Samarkande. Unavení a teplom zmorení cestovatelia si za miesto nocľahu môžu zvoliť hotely, ktoré kedysi slúžili ako kupecké domy. Však kde inde mohli unavení obchodníci a iní pocestní zložiť hlavu po náročnom dni na trhoch? Výhľad z ubytovacích zariadení je nevídaný – smerom do ulice totiž nie sú žiadné okná. Nebráni to hluku, ale hlavne silnému slnku. Klaustrofobické však ubytovanie naozaj nie je – okná smerujú do vnútrobloku a chládku. Tieto miesta využívajú spomínaní zmorení cestovatelia na oddych pri uzbeckom víne či pivku.

Buchara v každom prebudí romantika. No dobre, nemusí – ale poteší zmysly aj tých pragmatickejších z nás. Taktiež ju nájdete na zozname UNESCO a aj keď je to mesto späté hlavne so spomínanou obchodnou trasou, v dobách dávnych bolo považované za kultúrne i náboženské centrum strednej Ázie. Eklektická nátura mesta pretrvala aj do súčasnosti a badať ju hlavne v jeho príjemne živom centre. Historické kulisy a orientálny duch sa miesia s činorodými domácimi, ktorí vám na trhoch, v stánkoch a v obchodíkoch ponúkajú všetko, na čo si len spomeniete. Neodmysliteľnou súčasťou mesta sú mešity, minarety a medresy. A odporúčaný suvenír? Koberec! (Teda, hlavne pre tých, ktorí sa tam vyberú s extra-veľkým kufrom.)

Trojicu uzbeckého čarovného konglomerátu uzatvára Chiva. Je to legendami opradené miesto, ktoré sa oplatí nevynechať z cestovateľského itinerára. Patrí medzi najzachovalejšie stredoveké mestá sveta a je snom každého medievalistu. (A aj my, bežní smrteľníci, vieme takéto čosi oceniť.) Staré mesto Chivy je zapísané do historického dedičstva UNESCO a to nie bezdôvodne. Opevnenie s bránami, 50 medres, mešít a minaretov a 250 historických domov je fascinujúcim pozostatkom dávnych čias a miestami sa zdá až neuveriteľné, koľko rokov už stoja na jednom mieste.

Mimochodom, medzi Bucharou a Chivou leží púšť Kyzylkum. Možno vám kdesi v najzadnejších spomienkach zaznie hlas vášho učiteľa zemepisu, ako vám o tejto piesočnej púšti rozpráva. Ak by ste si chceli skúsiť skutočné púštne dobrodružstvo a natrafiť na oázu, môžete si dať malú pauzu a pokochať sa dunami a pieskovým nekonečnom. Dodržujte však pitný režim a majte pri sebe zásoby – teploty sú tam naozaj extrémne a oázy nie sú na každom kroku.

Tak čo, už máte chuť zažiť neopakovateľnú atmosféru starých dôb zmiešanú s tou z rozprávok z Tisíc a jednej noci? Možno bez Šeherezády, zato s mnohými krásami strednej Ázie a zážitkom, ktorý nie je z klasického dovolenkového katalógu.

Vravíte áno? Tak sa začnite baliť. Uzbekistan vás už očakáva.