Pod toskánskym slnkom - Florencia a jej poklady

Mesto, kam sa cestuje s výhľadom na levanduľové polia. Mesto kultúry a histórie, výhľadov a skrytých uličiek. Ale aj mesto, kam nasmeroval svoje prvé kroky známy knižný zločinec Hannibal Lecter po úteku z väzenia. Lebo keď je človek slobodný, musí do Florencie.

Počas nášho talianskeho pobytu sme ubytovanie mali strategicky v Bologni, ktorá má ideálnu polohu, keď chcete podnikať jednodňové výlety do iných miest a dokonca i regiónov. Spoľahli sme sa na autobusovú dopravu (cestou tam nesklamala, cestou späť sme sa trochu načakali) a vyrazili sme - smer Florencia!

Toskánsko je kapitola sama osebe a to natoľko pútavá, že vám nedovolí pospať si ani v tom autobuse. Bojíte sa čo i len žmurknúť, aby vám neušlo niečo z tej nádhery, ktorá vás obklopí zo všetkých strán. Vykrúcate krk, kocháte sa výhľadom a ani neviete ako, ocitnete sa vo Florencii.

Gelato, per favore!

Všetky cesty síce vedú do Ríma, ale aj odbočka do Florencie má svoje kúzlo. Mesto vnemov, ktoré vás pohltí a zaútočí na všetky vaše zmysly, končatiny a v neposlednom rade i na dušu, ktorá tak nejak pookreje a aspoň na chvíľu zladí tempo s konceptom la dolce vita. A vám je už len dobre.

Povedzme si úprimne – žiadna pizza, cestoviny a zmrzlina, ktoré si po návšteve Talianska dáte, nebudú chutiť tak dobre, ako práve tam. I keď je Florencia cieľom mnohých turistov, dajú sa nájsť malé rodinné reštaurácie, kde vás privíta postarší čašník-elegán a vám postačí iba očný kontakt na to, aby pred vás postavil karafu vino della casa.

Dva tipy, ktoré sa stravovania vo Florencii týkajú:

1. Ak potrebujete bezlepkovú diétu alebo trpíte potravinovými alergiami, mesto, ba vlastne celý región, budú voči vám veľmi vľúdne. Môj počiatočný strach z hladovania v krajine pizzy a cestovín zmizol, keď mi naša hostiteľka v Bologni povedala, že Taliani berú smrteľne vážne jedinú vec: jedlo. V krajine, kde má značná časť obyvateľov stravovacie obmedzenia, dosiahli vrchol potravinového Olympu aj v tejto oblasti. Veci pripravujú čerstvo, takže vám do jedla tú paradajku nemusia dať. Bezlepkové gnocchi, tiramisu, zmrzlinové kornútky. Neviem, či mi niekedy v živote tak žiarili očká, ako keď som sa vo Florencii, v pizzerii blízko dómu, pýtala čašníka nesmelé senza glutine? a on mi s úsmevom zahlaholil - sí, sí.

2. Nech je reštaurácia akokoľvek malá a v akokoľvek tichej a malej uličke – hľadajte tú, kde kdesi v pozadí miesi cesto stará pani. Taká stará, že pamätá možno samotnú renesanciu. Tieto staré dámy sú pravé talianske babičky a v rodinných reštauráciách vyrábajú cestoviny, ktoré obsluha hrdo a s patričnou gestikuláciou predstavuje ako jedlo Made by Mamma.

Po gastro-okienku sa vyberieme na výlet do mesta. No dobre, ešte zbehneme na gelato... Ale potom už naozaj!

Dávid alebo Komu sa oplatí obrniť sa trpezlivosťou

Môj prvý dojem, keď som sa rozhliadla po centre, po priestore, po tom, čo ma obklopilo, bol úžas. Nemý úžas. Niečo, čo ste doposiaľ videli len v knihách, vo filmoch, alebo čo tvorilo kulisu deja nejakej knihy, bolo zrazu pred vami.

Florencia sa považuje za kolísku renesancie a osobnosťou, ktorá je s ňou hádam najviac spätá, je Michelangelo. (Nemýliť si s jednou z korytnačiek ninja!) Michelangelo Buonarotti vo Florencii žil, pôsobil a zanechal po sebe diela v rôznych kútoch mesta. A práve Florencia je miestom, kde sa môžete pozrieť na originál sochy Dávida, ikony renesancie a niekdajší symbol nezávislosti mesta. Dnes sa socha nachádza v Galleria dell'Accademia, ktorú už z diaľky spoznáte podľa dlhočizného radu ľudí čakajúcich pred vstupom. Dve známe kópie sochy Dávida nájdete inde v meste – jednu na rušnom námestí pri Palazzo Vecchio, teda pri radnici mesta a druhú ako dominantu Piazzale Michelangelo. Toto námestie možno preverí vašu kondičku – je totiž na kopci – ale oplatí vám to nádherným panoramatickým výhľadom na mesto.

Michelangelove diela sú roztrúsené po celom meste a môžete im venovať aj celý váš výlet. Existujú mapy, podľa ktorých môžete do vášho výletu vtesnať čo najviac Michelangelovej tvorby a existujú aj sprievodcovia zameraní práve na to, aby turistom ukázali najdôležitejšie diela tohto renesančného umelca. Tour de Michelangelo môže začať!

Pamiatky, ktorým sa neradno vyhnúť

Možno sa teraz pýtate – Michelangelo, Michelangelo... Čo iné sa dá vo Florencii vidieť?

Nie nadarmo je Florencia jednou z najobľúbenejších turistických destinácií Talianska. V období renesancie bola jedným z najbohatších miest, čo vyústilo v čo? Presne tak – veľa vecí, ktoré môžeme obdivovať v súčasnej dobe nerenesančnej. Občas to i pocítite a ocitnete sa v dave fotografujúcich výletníkov, no vždy je kam odbočiť a schovať sa pred davmi ľudí.

Jeden z prvých prikovaných pohľadov nášho výletu patril dómu. Il Duomo, presnejšie Cattedrale di Santa Maria del Fiore, je majestátnou stavbou, ktorú musíte – jednoducho mu-sí-te – obísť a vidieť zo všetkých strán. Na dóme môžete obdivovať hru bieleho, zeleného a ružového mramoru a dômyselne umiestnené sochy. Vnútri v dóme môže váš pohľad spočinúť na obrazoch a sochách, ktoré možno poznáte i z učebníc umenia. A ak nebudete mať dosť, môžete vystúpať schody až na samý vrch kupoly a kochať sa výhľadom.

Blízko dómu sa nachádza jedna z najstarších budov Florencie. Tiež sa pri starých stavbách pozastavujete nad tým, ako ich s možnosťami vtedajšej doby mohli postaviť tak dokonale, že stoja dodnes? Presne to mi napadlo, keď som videla baptistérium blízko dómu. Battistero di San Giovanni zdobí troje bronzových dvier, ktoré sú replikami tzv. brán do nebies sochára Lorenza Ghibertiho.

Počas vašej prechádzky mestom vás vaše kroky určite dovedú k jednému z jeho najznámejších námestí – Piazza della Signoria. Vysoká koncentrácia turistov na tomto mieste vám potvrdí, že sa nachádzate na mieste veľkého historického významu. Môžete navštíviť spomínanú radnicu mesta, Palazzo Vecchio, alebo sa pozrieť na jednu z replík Dávida. (Ja viem, znova ten Michelangelo!)

Prvým mostom cez rieku Arno bol Ponte Vecchio, ktorý stojí dodnes. Prežil stredovek, prežil druhú svetovú vojnu a dnes cezeň môžete nielen prechádzať z jedného brehu na druhý, ale aj nakúpiť šperky rôzneho druhu. Aj keď sú ligotavé kúsky pre ľudí s určitým vkusom (a budgetom), výhľad z mosta je krásny. A viete, čo znamená „ponte vecchio“? No predsa – starý most. V tej taliančine to znie tak nejak vznešenejšie, však?

... a čo sa stalo s Michelangelom

Vo Florencii stojí aj najväčší františkánsky kostol krajiny. Pred kostolom stojí socha Danteho Alighieriho a z námestia pred kostolom máme momentku, kedy nás iniciatívna nemecká dôchodkyňa silou mocou chcela odfotiť. Na výslednej fotografii stojíme nakrivo, nie je viditeľný ani kúsok kostola a máme odrezané časti hlavy i nôh. Za krásneho slnečného počasia vládla pri kostole dobrá nálada, ľudia sa usmievali a bieloba kostola vynikala v kontraste s modrou oblohou.

Práve tento kostol je miestom posledného odpočinku Michelangela. Spolu s jeho hrobom sa tu nachádzajú aj hroby Machiavelliho alebo Galilea. Vnútro kostola zdobia vitráže a fresky.

Každý si z Florencie môže odniesť to svoje. Či ste gastro-dovolenkár alebo lovec fotiek pamiatok, milovník histórie alebo nadšený hľadač tých najkrajších výhľadov a najzapadnutejších uličiek... Florenciu treba vidieť a zažiť. A samozrejme i ochutnať.

Časté otázky a odpovede predvýletné i povýletné

Na záver vám prinášam krátky zoznam otázok, ktoré vám môžu mátať v mysli pred, počas alebo po návšteve Florencie.

Dohovorím sa tam po anglicky? Áno. A keby niečo, určite rukami-nohami.

Dokedy bude talianske slnko svietiť v mojej duši? Vrátila som sa domov a svet je tu nejaký nemilý. Dozvuky talianskeho rytmu a farieb života neostanú vo vás navždy v rovnakej intenzite, v akej vo vás rezonujú deň po dovolenke. Keď pocítite, že sa čoskoro definitívne vytratí, pustite si taliansku pieseň a zájdite na pizzu od Taliana. A ak náhodou zablúdite na stránku s poznávacími zájazdmi do Talianska a už vyberáte termín... Nebráňte sa tomu.

Oplatí sa vystáť si rad na sochu Davida? Máte čas a odvždy ste o tomto zážitku snívali? Tak nie je o čom. Tip: kúpte si vstupenku na konkrétny čas online!

Po výlete som nesmierne motivovaný naučiť sa po taliansky, mamma mia. Podarí sa mi to do ďalšej dovolenky? Zrejme nie. Skúste sa však začať učiť z kuchárskej knihy pre deti, priučíte sa najpodstatnejším výrazom a dvere talianskej gastronómie sa vám otvoria ešte viac!

Odpustí mi moja váha výlet do Talianska? Určite. Len jej pripomeňte tie božské gnocchi!