mail_outlineinfo@desirea.sk

turned_in_not

Moorea, Francúzska Polynézia

Duch „Mana“ Francúzskej Polynézie

Cestovanie je pre mňa nielen vášňou, ale stalo sa prirodzenou formou sebarealizácie. Cestovanie vnímam ako tvorivosť. Tvorivosť vnímam ako veľký dar. Všetci sme v svojej podstate tvorovia - tvorcovia. Nemusíme si pod pojmom tvorba predstavovať len umelca, ktorý tvorí konkrétne umelecké dielo, ale jednoducho schopnosť a možnosť tvoriť náš každodenný život – realitu, tak ako si želáme.

- Mike Satori (Travel Agent)

Ostrovy, ktoré od dávnej minulosti až po súčasnosť lákajú nie len cestovateľov, ale aj vedcov a umelcov.

Ostrovy svojou históriou spájajú nie len svetoznámeho objaviteľa Jamesa Cooka, maliara Gaugina, či dokonca nášho rodáka astronóma - vedcu M. R. Štefánika, ale aj najväčšieho Slovenského cestovateľa 20-21.storočia za akého bol považovaný môj starý otec František Kele. Starý otec ma ešte ako malého chlapca inšpiroval svojimi knihami a dobrodružnými príbehmi z pacifiku, kedy som nadšene a so zatajeným dychom načúval a tajne si predstavoval, že raz sa na ostrovy vydám aj ja.

A tak sa jedného dňa zo sna stala realita.

Ako sa to celé začalo

Na ostrovy Francúzskej Polynézie som prvý krát vycestoval pár rokov dozadu, kedy prvotným zámerom cesty bolo natočiť dokumentárny film – “Štefánikove Vlny” na ostrove Tahiti s mladými slovenskými cestovateľmi (surfermi). Po čase strávenom fimovaním najmä na ostrove Tahiti (a sesterskom ostrove Moorea) moje kroky pokračovali celkom spontánne po ďalších ostrovoch nesúci spoločný názov Society Islands – Spoločenské ostrovy už bez slovenských “spolubojovníkov”. Ako sám James Cook vo svojich zápiskoch uvádza - ostrovy pomenoval Spoločenské, pretože ležia súvisle jeden vedľa druhého.

Ďalšími ostrovmi, na ktoré som postupne zavítal boli Huahine, Raiatea, Taha'a, Bora Bora a nakoniec aj čarovný maličký ostrov Maupiti. Moje kroky ma neskôr doviedli až na vzdialené Markézske ostrovy, ale tie by si zaslúžili samostatnú kapitolu.

Veľmi rýchlo som pochopil, že na spoznanie čara ostrovov a preniknutie hlbšie do kultúry a spoločenského života ostrovanov budem potrebovať určite dlhší čas ako “klasický dovolenkár”.

Moorea travel agent

Prečo sa o Spoločenských ostrovoch hovorí ako o „Raji na Zemi“?

Pri prvom pohľade na súostrovia (počas letu) prvé slovo, ktoré mi prišlo na myseľ bolo - dokonalosť. Z lagún sa zdá akoby priam vyrastajú majestátne týčiace sa neuveriteľne zelené a pritom špicaté kopce. Modro - tyrkysové lagúny s odtieňmi zelenej farby, biele pláže a všade prítomné morské korále medzi ktorými plávajú tie najpestrofarebnejšie ryby aké si len viete predstaviť.

Dnešnou mantrou je slovo „ďakujem“. Ďakujem z celého srdca za tento deň, za tento moment v ktorom sa môžem nachádzať práve Tu a zažívať ľudskú skúsenosť v tomto tele. Ďakujem za nádhernú prírodu vôkol mňa, ktorá prekvytá životom. Vďaka Matka Zem. Pohľady na pestrofarebné východy a západy slnka sú pre mňa vždy dôležitým časom hlbokého stíšenia a precitnutia s mojim vnútrom.

Doslova vtiahnutý magickou silou prírody, cítim silu prítomnosti - Tu a Teraz.

Ľudia Polynézie a ich filozofia, životný štýl.

Spôsob vnímania času a celkový kľud vyžarujúci z miestnych ľudí je vo Francúzskej Polynézii ozaj unikátnym. Ľudia tu žiaria kľudom, väčšina vysielala ku mňe pozitívne (srdečné) vibrácie.

Precestoval som mnoho rôznych miest - krajín, ale s takto „slobodnými“ ľuďmi som sa ešte nestretol. Vyžaruje z nich dobrota a láskyplnosť, sú ochotní bezištne dávať. Žijú pre moment - Tu a Teraz. Zajtrajší deň príde tiež, ale nad tým už nemáte momentálne takú kontrolu. Nedá sa predsa teraz – v danom momente zažiť (žiť) zajtrajšok, však?

Mám na mysli teraz hlavne lokálnych – pôvodných obyvateľov, ktorí žijú v súlade s prírodou a teda ich materiálne potreby a túžby sú celkom odlišné od európskej civilizácie. Možno si poviete, však samozrejme keď majú pred domom oceán plný rýb, za domom banánovník, kokosovník a sladké… Však to je jednoducho nádherný život, tak by som si žil naozaj ako v raji. Tak áno, môžem s vami z jedného uhlu pohľadu súhlasiť. Jeden by si mal avšak uvedomiť, že mnoho ľudí žije naozaj jednoducho, čo znamená, že nepotrebujete ani okachličkovanú sprchu, ani umývačku riadu, a ani žiadne iné elektronické výdobytky, či nové auto!

Pre mňa je odkaz - dokázať vnímať prítomnosť – moment, z polynézskych ostrovov určite jedným z tých najcenejších. Tento druh „slobody“ (samozrejme ide o nastavenie mysle) je pre väčšinu Európanov priam nepredstaviteľný, Keďžesme zvyknutí sa v dobe materiálneho rozmachu neustále za „niečim“ naháňať.

Stopy globalizácie

Treba si uvedomiť, že na ostrovoch vládne veľký spoločenský (ekonomický) rozdiel medzi pôvodnými obyvateľmi a tými, ktorí prišli z „vonkajšieho“ sveta – najmä Francúzi ale tiež Číňania, Američania, Rusi, ... . Rozdiely sú priam do očí bijúce a pocítiteľné hlavne na hlavnom ostrove - Tahiti. V dnešnej dobe tu už nájdete veľké nákupné centrá ako Careffour, Champion.

Faktom je, že Society islands sú známe hlavne kvôli rozšírenému cestovnému ruchu, čiže s týmto je spojený fakt príchodu konzumného sveta.

Je teda viditeľné ako Európania zmenili tento raj, keď si domáci obyvatelia ráno natierajú na “parížsku” bagetu obrovské množstvo francúzskeho masla, švajčiarskej nutely, či americkej arašidovej nátierky. Ďalším známym príkladom globalizácie je okrem ostrova Tahiti a Mo‘orea (ktorý je vzdialený cestou loďou 20 minút od Tahiti) ostrov Bora Bora. Tento ostrov je bežne považovaný (propagovaný) za najatraktívnejšie miestom pre turistov. Avšak ja vám osobne odporúčam a uprednostňujem navštíviť ostrov Mo’orea.

Loď, ktorou sa k ostrovu doplavíte tu premáva z Tahiti niekoľkokrát za deň. Čím ďalej sa vydáte od ostrova Tahiti tým budete môcť viac pocítiť prirodzenosť ostrovov, čistotu a ozajstnú kultúru pôvodného obyvateľstva.

Moorea západ slnka

Oslava života – hudba, tanec, spev a surfing.

Čo sa týka osláv, tak tie si vedia Polynézania užívať naozaj non-stop. Bol som svedkom ako na narodeninovej oslave (kedy oslavovala 80 ročná pani, ktorá bola ešte stále plná životnej energie) za sprievodu tradičného nástroju – ukulele, domáci spievali od šiestej večer kedy slnko zapadá až do šiestej ráno kedy opäť vychádza.

Tahitský tanec má v tahitskej kultúre veľkú tradíciu a pevné postavenie. V dnešnej dobe je veľkým lákadlom pre turistov, kedy počas sezóny môžete vidieť v každom hotely piatkové a sobotné tanečné show, ktoré vám vyrazia dych. Tance sú inšpirované matkou zemou - prírodou, v precítených pohyboch tanečníkov môžete rozpoznať vlnenie sa oceánu, let vtákov, vietor hrajúci sa s listami paliem. Obzvlášť ženský tanec pôsobí veľmi vábivo, vzrušujúco a nenechá chladného žiadneho mužského diváka.

Morský svet rôznorodosťou živočíšnych druhov je naozaj jedinečným miestom na tejto planéte. Na svoje si teda určite prídu potápači. Mal som tú česť šnorchlovať aj s útesovými žralokmi – „reef sharks“ - nazývaný ako žralok čiernohrotý (spoznáte ho podľa čierneho zašpicatenia chrbtovej - hornej plutvy) Tieto žraloky nie sú veľmi veľké. Dosahujú veľkosť maximálne dvoch metrov. Preferuje plytké pobrežné vody na okrajoch útesových ríms. Ako som sa neskôr dozvedel od lokálov, keď ťa môže kusnúť pes, buď si istý , že ťa môže kusnúť aj žralok. Avšak nestretol som žiadnu dušu, ktorá by mala takúto reálnu skúsenosť.

Moorea travel agent Mike

Ostrovy sú ideálne pre všetky možné druhy vodných športov. Medzi obľúbene turistické aktivity patrí samozrejme šnorchlovanie v objatí korálových lagún. Šnorchlovať je možné medzi koralmi viac menej na každej strane ostrovov, ale tiež si môžete dopriať napríklad vzrušujúce výlety s veľrybami, ktoré sú pre turistov z celého sveta veľmi atraktívne. Veľryby prichádzajú do oblasti Francúzskej Polynézie z dôvodu rozmnožovania a tak ich môžete vidieť aj z ich mláďatami – v sezóne od Septembra do konca Novembra. Plávať v blízkosti s tak obrovskými stvoreniami je ozaj veľkolepý zážitok.

Medzi veľmi obľúbené športové aktivity patrí surfing – klasický surfing, ale tiež bodysurfing, kite-surfing, alebo wind surfing. Zaujimavosťou je unikátna vlna Teahupoo, ktorá sa láme práve na ostrove Tahiti. Vlna svojou neuveriteľnou veľkosťou a „mohutnosťou“ (dokonca až pätnásť metrov) priťahuje nie len profesionálnych surferov z celého sveta, ale tiež cestovateľov. Tí sa majú možnosť k vlne priblížiť v člnoch a zažiť tak neskutočné divadlo oceánu. Na vlne Teahupoo sme strávili celé dva filmovacie dni.Bolo to výmimočné a vzrušujúce „predstavenie“.

Čo si zajesť

Medzi tradičné jedlo patrí „poisson – cru“, čo v preklade doslova znamená surová ryba (zväčša to býva tuniak). Existuje mnoho rôznych receptov ako rybu pripraviť, ale základom je vždy surová ryba, kokosové mlieko, surová zelenina – najčastejšie rajčiny alebo uhorky a soľ.

Všeobecne v južnom pacifiku nájdete množstvo druhov chutného tropického ovocia, no a Francúzska Polynézia nie je určite výnimkou. Osobne som milovníkom ovocia a Keďžepreferujem vegánsku stravu, tak sa ostrovy stali ideálnym miestom pre život - nájdete tu rôzne odrody papáje, máng, banánov, kokosov, pomelá, grepfruity a samozrejme kráľa ovocia – ananás! Špeciálne ostrov Mo‘orea je nazývaný „kráľovnou“ v pestovaní ananásov. Pod tropickými vrcholmi sa skoro všade rozprestierajú voňavé ananásové plantáže.

V celej Fr. Polynézii okrem ostrovou Tuamotu (kde nie je kvalitná černozem, ale len piesok) rastie typický strom nazývaný Chlebovník – ktorý nesie ovocie bread fruit.

Bread fruit

Chlebovník je považovaný za strom života. Po dlhšej dobe som si všimol zaujímavú skutočnosť, že rastie len v blízkosti ľudí - teda priamo pri ich obydliach. Skoro pri každom dome rastie tento strom. Dá sa povedať, že je to také nepísané pravidlo. Hlbšie v lesoch - džungli, kde ľudia nemajú svoje obydlia strom len tak voľne rastúci nájdete veľmi zriedka.

Džungľa, a čo ťa v nej môže prekvapiť

Ostrovná džungľa je zvláštna tým, že v nej nežijú jedovaté zvieratá ako napríklad hady, pavúky či iné zvieratá, ktoré by vás mohli ohroziť. Nedostali sa sem vďaka obrovskej vzdialenosti od všetkých kontinentov - krajín kde sa rôzne zvieratá vyskytujú - ako Austrália, Nový Zéland, z východu je to Južná Amerika.

Keďžesom na ostrovoch veľa času filmoval dostal som sa do rôznych nezabudnuteľných situácii. Jedným z určite nezabudnuteľných momentov bolo, že som sa zúčastnil za sprievodu tahiťanov lovenia divokých prasiat.

Z počiatku som bol zatiahnutý do tejto akcie s nadšením…tešil som sa na novú skúsenosť. No to som ešte netušil, že budem v džungli celý deň a dokonca aj počas večera, Keďžeprasa nie a nie skončiť na muške lovca. A tak na moje veľké prekvapenie sme sa na zostup vybrali až počas noci. Schádzanie po strmom a bahnatom teréne, už dosť vyčerpaný z celého dňa, za svetla bateriek nebolo zrovna v mojej pôvodnej predstave. Čerešničkou na torte bolo prechádzanie v úplnej tme cez veľké rieky, kedy som ozaj mal čo robiť aby som sa v nich neokúpal. Niežeby boli studené, ale predsa len technika, ktorú som mal vo vaku nebola zrovna vhodná na potápanie.

Kopce sú pre turistov prístupné avšak problémom je, že chodníčky sú veľmi zle, až vôbec značené. Z tohoto jednoduchého dôvodu vám výlet môže kľudne trvať aj o dve či tri hodiny dlhšie a je otázne či sa vôbec dostanete k plánovanému cieľu. Určite odporúčam každému zohnať si lokálneho (profesionálneho) sprievodcu, alebo sa zoznámiť s niekym kto dané kopce dobre pozná.

Moorea Teahupoo

Ľahnúť si len tak na zem, či prechádzať sa bosí bolo mojím každodenným pôžitkom. Súostrovia majú však pre človeka jedného extra podstatného nepriateľa - komára.

Prenášajú vírus s názvom „Dengue“ (známy ako žltá zimnica), ktorý prišiel pravdepodobne z Afriky a Ázie. Mal som tú česť prežiť ozaj „Pacifickú búrku“ ako volajú Dengue miestny obyvatelia. Horúčky o hodnotách štyridsať stupňov sa ma držali celých 6 dní a aj nocí. Keďženeexistuje žiadne očkovanie, antibiotikum na tento vírus, tak vám neostáva nič iné ako to skrátka vytrpieť.

Jediné čo som dostal bol paracetamol, ktorý slúži na zníženie teploty. Môžete dostať aj nepríjemnú svalovú horúčku, kedy vám začnú svaly tŕpnuť a bolieť. Keď som horúčkové stavy pretrpel, domáci mi povedali, že odteraz som už voči chorobe Dengue imúnny. Na moje veľké prekvapenie som sa po dvoch týždňoch dozvedel novinku od mojej francúzskej kamarátky Amelie, ktorá mala Dengue už štyri krát - existujú teda rôzne „stupne“. Ale bol som pokojný, pretože kto ma vtedy videl ma uistil, že horší fyzický zážitok to už byť ozaj nemôže.

Architektúra Francúzskej Polynézie

Architektúra ostrovov je špecifická. Samozrejme nemôžete čakať nejaké veľkolepé stavby v zmysle konštrukcií či obsahu materiálu. Avšak precízne postavené tradičné bungalovy napríklad aj z bambusu vedia určite v teplých večeroch potešiť. Treba si uvedomiť, že pôvodná architektúra je vytvorená primitívnymi kmeňmi. Najzaujímavejšími a výnimočnými sú posvätné miesta, ktoré nazývajú Marae.

Počas spomínaného lovu prasaťa ma zastavil domáci polynézan - Tama a ukazoval s rešpektom v očiach na kameň vytŕčajúci zo zeme, o ktorý som sa práve potkol.

„To je posvätný kameň, ktorý je súčasťou Marae“. Vysvetľoval.

O pár metrov som zhliadol ďalší osamotený kameň a hneď vedľa ďalší a ďalší. Pýtam sa, to sú tiež posvätné kamene? Odpoveď bola jasná: „ehm“, čo znamenalo áno.

Pre nás je zem veľmi dôležitá, je to miesto kde pochovávame našich predkov a placentu našich detí. Nevlastníme zem, patríme k Zemi.

Moorea Marae

Zažiť aspoň raz na vlastnej koži prírodu a kultúru Južného Pacifiku určite odporúčam každému cestovateľovi. Destinácia, akou je Francúzska Polynézia, svojou exotickou prírodou a krásou rozhodne patrí k vysnívaným cieľom každého cestovateľa.

Satori Cinema Travel Production – satoricinematravel@gmail.com

Facebook / Instagram / Youtube Satori cinema travel production