Čierna Hora zostala nezávislou aj po rozšírení Osmanskej ríše na Balkánsky poloostrov. Po referende v roku 1992 vznikla Juhoslovanská zväzová republika. V ňom sa rozhodlo pre udržanie únie so Srbskom. Nachádzajú sa tu aj najkrajšie a najobludnejšie pláže celého Jadranského pobrežia. Na území Čiernej Hory pramení rieka Drina a iné rieky, ktoré sa zarezali do vápencových súvrství a vytvorili kaňonovité doliny- najväčšou je roklina rieky Tara s kaňonom hlbokým 1300 m. Rajom pre turistov sú známe riviéry (Ulcijnská, Budvarská, Barská a Boka Kotorska).
Má štyri národné parky:
NP Durmitor (39 000 ha) – súčasťou je hlboký kaňon rieky Tara
NP Lovćen (6220 ha) - vyhlásený v roku 1952 za účelom ochrany rovnomenného pohoria, s významnými miestami dejín a zachovanou prírodou,
NP Skadarské jazero (40 000 ha) - ochraňuje vzácnu flóru a faunu, hniezdisko mnohých druhov vtákov.
NP Biogradska gora (5650 ha) – v pohorí Bjelasica chárni okrem 6 ľadovcových jazier aj jeden z posledných európskych pralesov.
Turistické ciele:
Bečiči – pokojné mestečko je promenádou spojené so živšou Budvou a turistom ponúka hotely rozličných kategórií, piesočnaté alebo piesočnato – štrkovité pláže, bazény a veľa možnosti na športové vyžitie či aktívny oddych.
Dávnu minulosť letoviská návštevníkom poodkryje Kostol sv. Tomáša zo 14. storočia.
Budva – mesto s 2600 ročnou históriou pripomína návštevníkom svoju minulosť prostredníctvom impozantných hradieb, starobylých dláždených uličiek či kostolov z 8. storočia.
Petrovec – v tomto doslova slnečnom meste, registrujúcom len minimum zrážok, bezpochyby zaujme pevnosť Castel Lastua, Kostol sv. Eliáša z 15. storočia či kláštor Reževiči z 13. storočia.
Ulcinj – rušnú históriu tohto prevažne moslimského mesta dnes dokumentuje Staré mesto s hradbami vybudovanými Ilýrmi, turecká hodinová veža Salaat Kula, Mestské múzeum so zaujímavými exponátmi, Benátsky palác či Pašova mešita s kúpeľmi.