phone0904 881 999

mail_outlineinfo@desirea.sk

Tadžikistan aktívne - all inclusive

Tadžikistan

Ospraveňujeme sa ale zájazd už nie je dostupný.

Vyberte si z podobných zájazdov alebo prejdite na vyhľadávanie.

Vyhľadávanie

descriptionDetaily zájazdu

Novinka na 2020! Úžasná cesta Pamir Highway je expedíciou po Tadžicko - Afgánskom pomedzí, po jednej z najkrajších ciest našej planéty. Tu je rozšírená o trek do prekrásnych Fanských vrchov, kde sme pre vás zabezpečili najlepší servis, a tak tieto túry zvládne každý, kto zvládne túry v Európe. Perfektne pripravený a domyslený zájazd s tými najlepšími službami!

Program:


1. deň:
Odlet do najchudobnejšej krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. Pristávame na letisku v rovinatom Dušanbe, čo je v Tadžikistane, kde je 93% krajiny položenej vo vysokých nadmorských výškach, totálna unikátnosť. Po colných formalitách transfer do hotela v centre mesta, posledná civlizácia, krátka noc. 

2. deň:
Po kvalitných raňajkách vyrážame privátnou dopravou na sever. Len, čo opustíte Dušanbe, vnoríte sa do impozantných hôr. Hneď vás víta pohorie Gissar (Hissor), potom cez tmavý tunel Anzob vstupujete do ďalšieho pohoria Zaravšan. Za sovietskych čias volali Dušanbe Stalinabad a my nasledujeme smerovník Khudžand, ktorý volali Leninabad. Zo Stalinabadu do Leninabadu s miestnou organickou vodkou Šohoná na perách. V Kiškate odbočíme do údolia rieky Zaravšan, do magickej krajiny s lánmi bavlny, s chuťou sušených marhúľ, okrúhleho chleba a plovu s bielou mrkvou. Tunajšia kultúra je veľmi blízka tej v uzbeckých mestách Samarkand a Buchara, aj ľudia sú podobní. Ideme okolo dedinky, kde pôsobil otec slávneho lekára Avicenu (Ibn Sina). Otec bol uznávaný ismaelita, presne ako váš sprievodca. Z asfaltky odbočujeme do hôr. Vedzte, že tu žiadna MHD neexistuje, do týchto hôr musíte mať vlastné auto, a to veľmi kvalitné, aby zvládlo tieto cesty-necesty... Prvú noc spíme v dome Muhammadi Bekova, ktorému tu nikto nepovie inak ako Bobo. Dostal meno po svojom starom otcovi. Spíme v Artuči v jednoduchom horskom dome, ktorý je našou poslednou civilizáciou. Toalety aj elektrina fungujú, pod oknami nám tečie horská riečka.
Ubytovanie: horský dom (2200 m.n.m)
Strava: raňajky, obed, večera v cene

3. deň:
Budíte sa v skutočnej nádhere. Naša družina sprievodcov, nosičov, kuchára a jeho pomocníkov naviaže vaše veľké batohy na somáre (prenajímame vela somárov, aby sa im išlo ľahko a naozaj odniesli všetko potrebné). Oslíci nám nesú aj všetko jedlo, stany, karimatky, spacáky, prenosnú kadibudku, stoličky, stôl, stan pre štáb... My vyrážame iba s ľahkým ruksačikom, kde máme vodu, krém na opaľovanie, fotoaparát, mikinu, ktorú si oblečieme pri prechode priesmykom.
Prechádzame dedinou, ktorá nám pripomína tie z hôr Kašmíru, na kraji cesty potôčik, ktorý slúži ako mestský vodovod, prastaré mešity a prastaré zavlažovacie systémy. Všade je zeleň, marhuľové sady, celé rodiny tu ako jediný dopravný prostriedok používajú somáre, je to raj pre fotografov hneď od prvých metrov. Šliapeme najprv rovinatým terénom a postupne stúpame. Vzduch je čistý, v pozadí vidíme zasnežené päťtisícovky.
Stúpame tri hodiny na plošinu Kulikalon, kde sa nachádza štrnásť smaragdových jazier. Urobíme prvé fotografie na kameni s nádherným jazerom v pozadí a potom prechádzame náhornou plošinou krížom na opačnú stranu. Zastavíme sa v  usadlosti seminomádov, ktorí tu spracúvajú mlieko. syr, maslo, tvaroh, ale aj kurt – typické syrové guľôčky. Spolu s kumysom a ajranom ide o fermentovanú pochutinu tunajších nomádskych kultúr. Horskí ľudia vo Fanských vrchoch sú potomkami Sogdijcov, ríše, s ktorou mali starosti aj Peržania a s ktorými sa Alexander Veľký udobril tým, že si vzal ich princeznú Roxane.
Prichádzame k najkrajšiemu jazeru Kulikalonu Bibidžanat. Naše mulice už dorazili, naši sprievodcovia postavia veľký stan štábu, kde náš kuchár pripravuje večeru a aj naše stany. Stôl je rozložený na tom najkrajšom mieste a nad nami Kulikalonská stena tvorená štyrmi zaľadnenými vrchmi: Maria (4970 m), Mirali (5120 m), Rudaki (4900 m), Adamtaš (4700 m). Vykúpete sa v jazere vo výške 2850 m?
Komplet kempovacia výbava včítane stanov a karimatiek je v cene, vy si zoberte iba svoj spacák do -5 stupňov. Náš kuchár nám pripraví plov, národné jedlo Tadžikistanu, ktoré chráni UNESCO. Prekrásny večer na prekrásnom mieste. Aj keď ste boli v horách všade, toto miesto je vskutku výnimočné.
Ubytovanie: stan (2850 m.n.m)
Strava: raňajky, obed, večera v cene. Navyše desiata a olovrant.

4. deň:
Systém jazier pod spoločným menom Kulikalon je skutočným pokladom Tadžikistanu. Po raňajkách balíme, veci nám naložia na mulice a my stúpame hore strmšou cestou do Alaudinského priesmyku (3850 m) pod najvyššou horou Fanských vrchov Čimtarga (5489 m). Z priesmyku sa naskytnú nezabudnuteľné výhľady na jazerá pod nami a na zaľadnené vrcholky hôr. Čapdara 5049 m, Zamók 5070 m, a neskôr Ganza 5306 m. Kto si netrúfa ísť týmto priesmykom, dá sa ísť aj priesmykom Lándana (3623 m). Vyjdete z rovnakého miesta  (Bibidžanat) a večer kempujete na tom istom (Alaudinské jazero). Váš horský sprievodca je profesionál a vidí, v akej ste kondícii, a podľa toho môže vybrať trasu. Rozdiel vo výške je necelých 230 metrov, ale pre neaklimatizovaného turistu je každý výškový meter ťažký. Občerstvenie a zostup k Alaudinskému jazeru. Tatry sú krásne, Alpy nádherné. Všade okolo nás sú však teraz vrchy, ktoré sú ešte krajšie a ešte vyššie. Cestou na tom najkrajšom mieste obed. Kemp Alaudinské jazero (úvodná fotografia s mulicami). Prejdete sa k jazierku Gitara? Máte ešte silu? Večera od nášho kuchára, ďalší nádherný večer v srdci hôr. 
Ubytovanie: stan (2780 m.n.m)
Strava: raňajky, obed, večera v cene. Navyše desiata a olovrant.

5. deň:
Začíname zeleným čajom, slnko bozkáva ľadové vrcholy hôr a rýchlo sa otepľuje. Ukážka zoroastriánskeho dualizmu - oheň a ľad. Zostupujeme dole k ceste, kde nás čaká auto. Šetríme váš čas. Do Fanských vrchov sa dá prísť aj na trojtýždňový trekking, no na tejto túre vidíme to najkrajšie. Zostupujeme dole, brodíme rieky a prichádzame okolo jazierok. Tadžikistan má najväčšie rezervy pitnej vody v Strednej Ázii, viac ako tisíc riek, dvetisíc jazier a osemtisíc ľadovcov. Rozlúčime sa s našim sprievodom, kuchárom, nosičmi, neuveriteľne príjemnými horalmi, nasadneme do auta a ideme nadol po cestách aj necestách. Nemusíte byť umelecky založený. aby ste videli tu nádheru. Je toto najdobrodružnejšia cesta, akou ste kedy išli? Naši šoféri sú školení a základom je bezpečnosť našich klientov. Po hodinke a pol of road konečne asfalt a trhy plné melónov. Prejdeme na druhú stranu Fanských vrchov a odbočíme dovnútra k horskému jazeru Iskanderkul. Je ľadovcového pôvodu, má trojuholníkovitý tvar a je jedným z najkrajších horských jazier bývalého Sovietskeho zväzu. Až sem naháňal slávny panovník Alexander lokálneho vládcu a partizána Spitamena. Tu v jazere sa mu vraj utopil jeho slávny kôň Bucephalus, ktorého dostal od otca Filipa II. Mozaika Alexandra na Bucephalovi sa našla napríklad vo Faunovom dome v Pomplejách. Tadžici veria, že aj dnes za splnu vychádza Bucephalus z jazera a pasie sa na okolitých lúkach. Obed s výhľadom na jazero a návrat dole do Dušanbe a noc v najlepšom hoteli v meste. Transfer do hotela Hilton v absolútnom centre mesta.  Na tomto zájazde spíme v tom najlepšom, čo existuje, no úroveň ubytovania je veľmi nízka. Tento hotel je najlepším v celom štáte a vy si trochu oddychu naozaj zaslúžite! Sauna sa nachádza na -2 poschodí.  Recenziu hotela nájdete v našom blogu o prehliadke Dušanbe.

6. deň:
Po kvalitných raňajkách ranná prehliadka hlavného mesta. Vedeli ste, že Dušanbe znamená v preklade pondelok? Už na prvý pohľad má mesto prekvapivo veľa parkov, zelene, voľných nezastavaných plôch. Prejdeme Rudaki Avenue, ktorá je jednoznačnou ´chrbticou´ metropoly, okolo ktorej nájdete všetko podstatné. Ulica je pomenovaná podľa tadžického básnika (859-941), zakladateľa perzskej literatúry a modernej perzštiny.  Najznámejšia a najfotografovanejšia socha poeta Rudakiho, aj 165 metrov vysoký stožiar s vlajkou, pripomínajúci nezávislosť Tadžikistanu. Tento stožiar dokonca v rokoch 2010-2014 držal rekord najvyššej žrde so zástavou na svete. Ak chcete vidieť najvyššiu, musíte sa s CK vydať do Saudskej Arábie. V blízkosti sochy a stožiaru sa nachádza tzv. biely dom Dušanbe – oficiálne sídlo tadžického prezidenta, ktoré nájdete aj na tadžických bankovkách. Bývalé Leninovo námestie a socha zakladateľa Tadžikistanu panovníka Ismaila Somoniho, ktorá pod obeliskom vystriedala Lenina. Je vysoká dvadsaťpäť metrov a bola tu umiestnená v roku 1999, na počesť výročia 1100 rokov prvého slobodného štátu Tadžikov. Somoni bol múdry a osvietený panovník, ktorý podporoval chudobných, umelcov, národnú literatúru a vedu, a nečudo, že je dodnes najväčším hrdinom Tadžikistanu. Monument je veľkolepý, zdobený zlatom, svedčiaci o tom, ako si aj dnes domáci túto časť svojej histórie vážia a vzhliadajú k nej.  Pred pamätníkom je aj umelecky stvárnená mapa, znázorňujúca, kam kedysi siahala veľká ríša Tadžikov. Múdry kráľ vtedy vládol aj častiam dnešného Afganistanu, Iránu, Turkmenistanu, Uzbekistanu, Kirgizska... Zakývame tadžickému parlamentu, odbočíme na cestu M 41, ktorá sa volá aj Pamir Highway a vydáme sa na 350 km dlhú púť do mestečka Kalai-Khumb. Všetko sa práve začína. Ubytovanie v slušnom hoteli.

7. deň:
Ráno sa zobudíme v KALAI-KHUMB, okolo nás hory a za riekou Pandž je už Afghanistan. Pandž alebo Amudarija sa za čias Alexandra Macedónskeho nazývala Oxus a vždy tvorila predel medzi ríšami. Tu je rieka široká a dravá a nedá sa prehodiť kameňom ani prebrodiť. No aj tak je úchvatné, že Afghanistan je tak blízko. Odporúčame pozrieť si film Leaving Afghanistan (????????), ktorý natočil ruský režisér Pavel Lungin podla skutočnej udalosti. Sovietsky zväz opúšťal Afganistan práve tadiaľto. Pamir Highway je jednou z najkrajších ciest sveta a dnes pochopíme prečo.  Doplníme kráľovskú, organickú platinovú vodku Šohona. Poprajeme si po tadžicky šťastnú cestu (majte dlhú cestu) a ideme prianie naplniť. Prechádzame 260 km drsnou prírodou, vstupujeme bránami, ktoré odeľujú jednotlivých sedem distriktov. Pri meste Rushán sa rieka Bartang vlieva do rieky Pandž. Bartang je napajaná z ľadovcov, no začiatok má v jazere Chaqmaqtin v Afganistane. Našim cieľom je KHOROG, ktoré je hlavným mestom hrdého Gorno-Badakšanského regiónu (GBAO) a na vstup do ktorého potrebujete špeciálny permit. Žijú tu úplne iní ľudia než v hlavnom meste, rozprávajú inými (tzv. pamírskymi) jazykmi, nie sú to suniti, ale šíti, sú hrdí a skromne tvrdia, že oni dávajú Tadžikistanu kultúru. Obyvatelia stredoázijských krajín sú turkického či mongolského pôvodu. No Tadžici odtiaľto z hôr ostali Indoeurópanmi, rozprávajúcimi najčistejšou peržštinou. Do hôr Pamíru sa totiž žiadna armáda nedostala na dlho a preto tu všetko ostalo prapôvodné.
Ísť Pamir Highway týmto smerom je múdry nápad, lebo sa postupne aklimatizujeme na výšky. Turisti, ktorí z neznalosti začinajú z druhej strany z  Osha, trpia často ťažkou výškovou chorobou. Khorog leží vo výške 2000 m.n.m.

8. deň:
Prehliadka mesta, pekne upravený mestský park, centrum Ismaelitov, ktoré získalo prestížnu svetovú cenu za architektúru. Povieme si o miliardárovi a filantropovi Aga Khanovi a jeho ohromnom vplyve. Aj o dvoch vetvách islamu, sunitoch a šítoch a hlavne rozdiel budete vidieť v praxi.
Nám nestačí samotná Pamir Highway a tak si dáme zachádzku a odbočíme ešte na užšiu a náročnejšiu cestu. Ideme po Hodvábnej ceste k horám Hindúkuša, do mestečka Iskašim. Čínske kamióny sme nechali na hlavnej ceste a tu sme už úplne sami. Trúfnete si ponoriť sa do termálnych kúpelov, ktoré spomína už Marco Polo? Tento cestovateľ tvrdil, že jeho najťažší úsek putovania bol práve tu. Pred nami sa objaví zasnežený Nošak (7492 m) vzdialený 35 km, najvyšší  vrch Afganistanu. Je o tri metre nižší než Pík Somoni (kedysi Pik Komunizmu) ktorý je najvyšším vrchom tadžického Pamíru.
Podarí sa nám navštíviť afganský trh? Afganskí muži v  čapiciach Leva z Pandšíru, (Ahmad Shah Massoud),  ktorý bol etnickým Tadžikom, ale aj ženy, ktoré tu nechodia zahalené v čádoroch, ale iba so šatkami na hlavách. V Afganistane žijú štyri milióny etnických Tadžikov. Trh navštívime v prípade pozitívnej bezpečnostnej situácie.

9. deň:
Sme na abolútnom juhu Tadžikistanu, na mobiloch nám naskočil kábulský čas.  Dnes vstúpime do WAKHANSKÉHO KORIDORA, ktorý je veľkým skalpom každého cestovateľa.
Navštívime svätyňu, ktorá je tu od čias Hodvábnej cesty. Rohy horských kôz, prastaré zoroastriánske symboly, táto svätyňa nemá s islamom spoločne nič. Cestovateľ dnes musí putovať takto ďaleko a takto náročne, aby sa dopracoval k prapodstate.  Výhľady na Pik Marxa a Engelsa (Marx je trošku vyšší) a zmluva medzi Ruskou a Britskou ríšou z roku 1895, (ktorá ukončila tzv. Veľkú hru), v praxi. Tadžici hádžu cez rieku vodku a Afgánci na oplátku najkvalitnejší hašiš.
Začína sa najlepšia časť našej cesty, sme ďaleko, veľmi ďaleko. Pozorujeme život ako pred stáročiami. Budeme mať šťastie na svadbu? Alebo inú tradičnú oslavu? Majte oči otvorené. Práce na poliach ako v stredoveku. Hudba, kroje, jazyk, tradičná architektúra, všetko je totálne unikátne. Vstúpime do tradičného pamírskeho domu, ktorý má špecifickú architektúru, ktorú inde nenájdete. Vždy päť pilierov, svastiky (to nie je hákový kríž), špeciálny otvor v strede strechy je prevzatý ešte zo zoroastriánstva a z doby, keď domy nemali žiadne okno.
Hrad (pevnosť) Yamčun je najväčším zo všetkých dvanásť hradov Wakhanského koridoru. Išlo o hlavné sídlo kráľa Kušanskej dynastie. Najznámejším kráľom bol kráľ Kaniška sídliaci v afganskom Balkhu, ktorý ríšu budoval na základoch, čo položil Alexander Macedónsky. Ríša siahala z dnešnej Číny (provincie Sin tiang) cez sever Indie až po Bangladéš. Z hradu sú nádherné výhľady do nekonečna. Kúpele Bibi Fatíma delené na mužskú a ženskú časť. Keď sa v kúpeľoch žena vykúpe, do roka otehotnie. Obed u domácich v tradičnom wakhanskom dome s rovnou strechou. Vynikajúca polievka, mäso, šalát (maximálne bio), kde sme už zabudli, že zelenina môže chutiť takto dobre.
Jedna z teórii hovorí, že árijci (biela rasa - najvyššia civilizácia) pochádzajú odtiaľto. Dnes aj prespíme v tradičnom dome u domácich. Oddych na tapčane.

10. deň:
Pamírska kaša s marhuľovým lekvárom, sýta omeleta a zelený čaj na raňajky. Zasnežené vrchy Hindúkuša a vzácne budhistické stupy vysoko nad údolím, ktoré pretrvali stáročia. Presúvame sa ďalej a nad dedinkou Langar stúpame na dvadsaťminútovej prechádzke ku petroglyfom, umenie našich predkov na týchto skalách pretrvalo 3 až 7 tisíc rokov. Trekking na miesto, kde vidíte začiatok rieky Pandž, keď sa do nej vlieva rieka Pamír. Putujeme ďalej a Afganistan je teraz, čo by kameňom dohodil. Vyskúšate? Riečka oddeľujúca Tadžikistan od Afganistanu je tu plytká a uzučká. Baktrijské (dvojhrbé) ťavy prechádzajú z jedného štátu do druhého bez akýchkoľvek problémov. Stúpame našimi autami stale vyššie a vyššie, prechádzame cez priesmyk Khargush (4344 m) a priesmyk Nayza Tash (4137 m). Máme šancu (za dobrého počasia) vidieť najdlhší ľadovec sveta Fedčenko dlhý sedemdesiat kilometrov a dva najvyššie vrchy krajiny Somoni a Nezávislosti. Po ceste vidieť bielu horu Muztagh Ata (7546 m). Prichádzame do mestečka Aličur, ktoré už pre tvrdé počasie spomínal šítsky prorok Alí a obed v reštaurácii Zlatá rybka. Príroda sa mení, dostávame sa na vysokú suchú plošinu. Ľudia sa tiež zmenili a my stretávame Kirgizov v kalpakoch (typická čiapka). Večer prichádzame do mestečka Murgab, späť na Pamir Highway, kde akoby zastal čas, na hlavnej ulici na najlepšom mieste stále stojí socha Vladimíra Iljiča Lenina. Pred najlepším hotelom mesta (v ktorom spíme) sú postavene jurty, typický príbytok Kirgizov. V hoteli je veľa turistov, tí, čo idú z Ošu, budu mať ráno výškovú chorobu a bude im strašne zle. Na každej izbe máte radiátor, aby ste si v prípade zimy prikúrili.

11. deň:
Cez náhornú plošinu vo vyške nad 3 500 metrov vyrážame k jazeru KARAKUL (Čierne jazero). Domáci tvrdia, že v jazere žijú démoni, ale v septembri sa tu koná najvyššia regata na svete. Slané jazero a okolo zasnežené hory a ľadovce, skutočná Strecha sveta, ako Peržania nazývali Pamír. Priesmyk Ak Baital (Biely kôň), ktorý bol s výškou 4655 m najvyšším priesmykom v celom Sovietskom zväze. Fotografia s tabuľou, veď ide o slušnú výšku, sme iba o 153 metrov nižšie, než je Mt. Blanc. Vyjdete ešte pár metrov vyššie a preleziete dierou v plote do Číny? Naozaj je všetko tak blízko. Prejdeme cez hranice a ocitneme sa v ďalšej stredoázijskej krajine v Kirgizsku. Zrazu sa všetko zmení a okolo sú lúky (džailó), na nich ako šampiňóny roztrúsené biele jurty a pastieri pasú stovky koni. Otočíme sa a vidíme Pik Lenina (7134 m). Večer po dlhom dni prichádzame do mesta OŠ, ktoré je kultúrnym centrom juhu krajiny.

12. deň:
Prehliadka tritisíc rokov starého mesta. Vyjdeme po stovkách schodov na vrchol Suleiman Too (UNESCO), kde okrem obrovskej červenej vlajky Kirgizska nejdeme Dom Bábura, malú mešitu, ktorú dal poslaviť veľký dobyvateľ a zakladateľ Moghulskej ríše, ktorá vládla stáročia Indii (postavili aj slávny Taj Mahal). Všade okolo je rovina a my vidíme úrodnú Ferganskú dolinu do nekonečna. Uzbekistan je od nás päť kilometrov. Pod nami sa otvára mesto ako na dlani. Ošská univerzita, bazár aj najstaršia mešita mesta. Ochutnáte sušené marhule a vlašské orechy? Šašliky, alebo preslávený ošský plov?

13. deň:
Jedna z najnáročnejších no zároveň najkrajšich ciest v živote je za nami.