Mongolská ľudová republika (Mongol Uls) je vnútrozemský štát nachádzajúci sa v strednej Ázii. Na severe sa nachádzajú studené horské oblasti, na juhu teplá púšť Gobi a na západe horské pásma (najmä Mongolský Altaj). Mongolsko pokrývajú najmä suché stepy, kde sa obyvatelia živiaprevažne kočovným pastierstvom. Krajina je najredšie osídlenou nezávislou krajinou na svete a po Kazachstane druhý najväčší štát bez prístupu k moru. V minulosti bola oblasť ovládaná kočovnými ríšami, z ktorých najznámejšou je Mongolská ríša založená Džingischánom v roku 1206, ktorá sa rozprestierala od Jadranského mora, cez východné Stredomorie až do Číny. Dnes je Mongolsko nárazníkovou zónou medzi Ruskom a Čínou. Obyvatelia nie sú etnicky jednotní, ale 95% sa hlási k mongolskej národnosti. Kultúra je ovplyvnená kočovným spôsobom života, tibetský budhizmus a prostredníctvom Ruska aj európska kultúra. Mongolskí pastieri - Arati bývajú v tradičných jurtách, nosia tradičné odevy, pália si vlastnú vodku a majú aj vlastný tzv. hrdelný spev, pričom spievajú o láske k rodičom, statočnosti a smútku po domove. Počas letného slnovratu sa tu koná tradičný 3-denný festival Naadam, počas ktorého muži súperia v zápasení, jazde na koni a lukostreľbe, ženy iba v posledných dvoch spomínaných. Každá súťaž sa koná s prastarými rituálmi a pravidlami. Okrem hlavného mesta sú najzaujímavejšie turistické miesta údolie Orchon, ktoré je zapísané aj v zozname svetového dedičstva Unesco ako stredisko kultúry, Bayazang (Horiace kopce), kde bolo objavené historicky prvé dinosaurie hniezdo aj s vajcami, megality pokryté pravekými symbolmi a zvieratami medzi jazerom Hovsgol a mestom Murun, samotné jazero Hovsgol a národné parky Khorgo Terkhiin Tsagaan Nuur, Gorkchi Terelj či Hustain Nuruu.